Narodil sa 14. marca 1879 v židovskej rodine v Ulme, ako syn Hermanna Einsteina a Paulíny Kochovej. Rok po jeho narodení sa jeho rodičia presťahovali do Mníchova, kde si jeho otec založil elektrotechnickú dielňu. Neskôr, kvôli likvidácii rodinnej firmy sa rodina Einsteinovcov presťahovala do Severného Talianska. Mladý Einstein tu absolvoval priemyselnú školu v Aarau, ktorá mu umožnila štúdium na univerzite v Zürichu. Po skončení vysokoškolského štúdia sa ocitol v existenčných a finančných problémoch. Túžil pokračovať ďalej v štúdiu a zamestnať sa ako asistent na univerzite, no univerzitná dráha mu zostala na krátky čas zatvorená.
Oveľa priaznivejšie podmienky mu prinieslo získanie švajčiarskeho štátneho občianstva. Veľkou oporou v jeho každodennom zápase mu bola jeho priateľka Mileva Maričová. Pochádzala zo srbskej rodiny a Albert sa s ňou zoznámil počas štúdia v Zürichu. Neskôr s ňou uzavrel manželstvo a mal dve deti, dcéru a syna. V tom čase je však už Albert zamestnancom patentového úradu a členom prírodovedeckej spoločnosti v Berne. Tu sa začína Albertova vedecká práca.
Po tom, čo vedeckému a akademickému kruhu predstavil svoju prácu o špeciálnej teórii relativity a o novom určení rozmerov molekúl, získal doktorát.
V roku 1908 sa stal docentom na univerzite v Berne. Karty sa v jeho živote obrátili a doterajší nezáujem o jeho názory bol vystriedaný veľkým pochopením a ohlasom vo vedeckých a akademických kruhoch. Profesorské miesto mu poskytla univerzita v Zürichu a záujem prejavili aj ďalšie.
V rokoch 1911-1912 pôsobil ako profesor teoretickej fyziky na fakulte Nemeckej univerzity v Prahe. Jeho vedecká činnosť v oblasti fyziky postupne vzbudila záujem v akademických kruhoch celej Európskej spoločnosti.
Zlomovým bodom v jeho živote bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval svoju všeobecnú teóriu relativity. Teória bola všeobecne prijatá a akceptovaná. Otvorila Einsteinovi cestu k veľkému uznaniu a sláve. V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za rok 1921. Otvorili sa mu dvere do kruhov najvplyvnejších a najvzdelanejších ľudí vtedajšej doby.
Prečítajte si 23 citátov od Alberta:
1. „Predstavivosť je všetko. Je to ukážka budúcich atrakcií života.“
2. „Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.“
3. „Veľké osobnosti vždy narážali na odpor priemerných ľudí. Priemerná osobnosť nie je schopná rozumieť človeku ktorý odmietol slepo sa držať konvenčných zvyklostí a namiesto toho sa rozhodol vyjadrovať svoj názor odvážne a úprimne.“
4. „Život je príliš krátky a čas, ktorý stratíme zívaním sa nám nikdy nevráti.“
5. „Všetko je v mysli, tam všetko začína.“
6. „Nesnažte sa stať človekom úspechu, ale človekom hodnôt.“
7. „Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás zoberie všade.“
8. „Málokto je schopný nevzrušene a nahlas prejaviť názor, ktorý je v protiklade s predsudkami ostatných. Väčšina ľudí sa k takému názoru ani nedopracuje.“
9. „Problémom našich čias nie je atómová bomba, ale srdce človeka.“
10. „Nech je každý rešpektovaný a nikto zbožňovaný.“
11. „Nemôžete vyriešiť problém tým istým myslením, ktoré ten problém vytvorilo.“
12. „Je takmer zázrak, že dnešné vyučovacie metódy doposiaľ nezadusili svätú zvedavosť.“
13. „Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy.“
14. „Nikdy nemyslím na budúcnosť, príde aj tak dosť skoro.“
15. „Fantázia je dôležitejšia než vedenie.“
16. „Pre toho, kto verí vo fyziku je oddelenie minulosti, prítomnosti a budúcnosti obyčajnou ilúziou.“
17. „Dve veci sú na tomto svete nekonečné: ľudská hlúposť a vesmír. A tým vesmírom si nie som taký istý.“
18. „Čím viac sa človek pokúša vyhnúť utrpeniu, tým viac trpí, pretože ho začínajú mučiť nepodstatné alebo bezvýznamné veci.“
19. „Ľahšie je rozbiť atóm, ako predsudok.“
20. „Boh nehrá kocky.“
21. „Nechci byť človekom, ktorý je úspešný, ale človekom, ktorý za niečo stojí.“
22. „Priateľstvo je zlatá niť. Ak ju roztrhneš, dá sa síce zaviazať, ale uzol zostane.“
23. „Boh je rafinovaný, ale nie je zlomyseľný.“
